Tí, ktorí sa starajú o zvieratá, zarábajú viac ako tí, ktorí sa starajú o ľudí

Autor: Martin Borguľa | 22.1.2021 o 9:29 | Karma článku: 10,38 | Prečítané:  11730x

Práca opatrovateliek patrí na Slovensku medzi povolania s najnižším platovým ohodnotením a najmenším spoločenským statusom. Všetci o nich hovoria, ale v skutočnosti sú neviditeľné.

V našich zariadeniach sociálnych služieb a v teréne je alarmujúci nedostatok opatrovateliek. Chýba nám cca 20 000 žien a mužov, ktorí by sa starali o našich starých rodičov, rodičov a jedného dňa o nás. Dôvod? Nie je to práve práca, o ktorú by ste sa išli potrhať. V tejto oblasti snáď viac ako v ktorejkoľvek inej funguje obrovský paradox: na jednej strane enormná, stále rastúca potreba týchto ľudí, na strane druhej nedôstojné platy, katastrofálne pracovné podmienky a nulový spoločenský status.

Opatrovateľka ako nadávka

Ako hovoria samotné opatrovateľky: „opatrovateľka - to je dnes skoro ako nadávka. V spoločnosti sme vnímané ako tie, čo utierajú zadky“. Kde sa stala chyba, že práve toto povolanie je také zaznávané a pokladané za podradné? Že v našej spoločnosti máme také zlé, často až opovržlivé povedomie o opatrovateľoch a opatrovateľkách, pričom ich zamestnanie patrí po fyzickej aj psychickej stránke k tým najnáročnejším?

Zomierajú hladní a smädní

Len pre predstavu – katastrofálne poddimenzované stavy opatrovateliek znamenajú, že v mnohých zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) pripadá na jednu opatrovateľku 25 aj viac klientov. Mnohí z nich majú ťažké stavy alebo sú to ležiaci pacienti, ktorí si vyžadujú osobitnú starostlivosť. V ZSS by sa mali nachádzať aj zdravotné sestry, ale žiadne tam nie sú, takže aj zdravotné úkony musia vykonávať opatrovateľky, hoci na to nemajú vzdelanie. O prítomnosti lekára môžu akurát tak snívať, zdravotný stav klienta bežne vyhodnocuje nekvalifikovaná opatrovateľka. Že v našich zariadeniach ľudia zomierajú hladní a smädní? Áno, aj to je realita našich sociálnych zariadení. Samozrejme, že sa to nedeje všade a každý deň, ale deje sa to. Aj keby sa opatrovatelia akokoľvek chceli venovať tým ľuďom viac a lepšie, jednoducho to nie je v ich silách ani v ich časových možnostiach. My vonku si nevieme ani predstaviť, akú obrovskú zodpovednosť majú a pod akým neustálym tlakom pracujú.

Opatrovateľky samy nazývajú túto prácu otrockou. Nečudo, že ju nikto nechce robiť a že tu funguje enormná fluktuácia. Rovnako tak nie je prekvapením, že mnohé naše ženy (ale aj muži) dávajú prednosť práci v zahraničí a radšej opatrujú cudzích seniorov. Len v Rakúsku pracuje 35 000 slovenských opatrovateliek a opatrovateľov. Ďalších cca 10 000 v Nemecku, Holandsku, vo Švajčiarsku. Dôvod je prozaický: doma pracujú za minimálku, vonku si zarobia dva až trikrát viac. Tieto krajiny už dávno pochopili, že so zmenou demografickej krivky a neustále rastúcim počtom ľudí v seniorskom veku musia zmeniť aj status a hlavne finančné ohodnotenie tých, ktorí sa o starých, často nevládnych či odkázaných pacientov starajú.

Bude sa mať kto o nás postarať?

Všetci raz zostarneme. Premýšľali ste nad tým, kto sa o vás potom postará? Ak je vaša odpoveď: „no predsa nejaká milá, starostlivá pani so zdravotným vzdelaním“, tak pre vás nemám dobrú správu. Ak sa nezreformuje náš sociálny systém, môže sa stať, že žiadnu pani na opatrovanie nenájdete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Terajší tlak nenúti Matoviča ustupovať. Kto by ho mohol nahradiť?

Dôležité bude aj to, na čiu stranu sa postaví Sme rodina.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Žijeme to, čoho sme sa najviac báli

Dnes nikto nechce od nás recept, len tragické poučenie, aby nezopakovali naše chyby.


Už ste čítali?