Pomáhať ľuďom by malo byť poslaním každého politika

Autor: Martin Borguľa | 11.1.2020 o 16:10 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  10300x

Mám pocit, akoby sa v posledných rokoch politik, ktorý urobí konkrétnu vec pre konkrétnych ľudí, stal vďačným terčom odsudzovania a posmechu zo strany mainstreamu a svojich štandardných kolegov.

Je označený za populistu, nakupovača hlasov a obviňovaný z neúprimnosti svojich skutkov. Odmietam takýto pohľad. Som presvedčený o tom, že pomáhať nielen plošne, ale aj konkrétne, je psou povinnosťou politikov na každej úrovni.

Ako komunálneho poslanca v Bratislave ma občania so svojimi starosťami a problémami kontaktovali denne. Niekedy išlo o veci, ktoré sa dali vyriešiť len tlakom na kompetentných úradníkov, či presadením nápravy v zastupiteľstve: roky neopravený chodník, nepokosená burina či otázka bezpečnosti v nočných hodinách. Často som sa však stretával s ľuďmi, ktorým sa nedalo pomôcť inak ako osobnou aktivitou alebo finančným príspevkom. Dostali sa totiž do situácie, že im systém nedokázal podať pomocnú ruku. Rôzni mestskí aj štátni úradníci si ich pohadzovali ako horúce zemiaky a ľudia ďalej nezaslúžene trpeli. 

Mnohokrát som viezol starších občanov na vyšetrenie, keď im odmietli poslať sanitku, urobil nákup rodinám, ktoré celý príjem dávali na liečbu chorých detí alebo prispel na dovybavenie domácnosti. Nie som na to vôbec hrdý. Skôr cítim hanbu za to, že stále žijeme v štáte, ktorý sa nedokáže dôstojne postarať o tých, ktorí to potrebujú a zároveň miznú milióny a miliardy vo vreckách oligarchov. Mená a konkrétne príbehy som nezverejňoval ani ich nikdy nezverejním.

Jedna z vecí, ktoré ma zaujali na Borisovi Kollárovi, keď som ho mal možnosť bližšie spoznať, bola jeho ochota pomáhať. V čase, kedy ešte nebol v politike, bol ochotný pomôcť každému, kto to potreboval. Táto jeho vlastnosť možno vychádza z vlastných skúseností z detstva, ktoré mal Boris hocijaké, len nie ľahké. Strana Sme rodina za štyri roky v parlamente predložila stovky návrhov na okamžité zlepšenie života osamelých matiek, starých a chorých ľudí aj rodín, ktoré sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej situácie.

Priznám sa, že táto jeho vlastnosť mi bola a je veľmi sympatická. Možno aj preto, lebo sa kvôli svojmu veľkému srdcu stáva často terčom posmechu od tých, ktorí za svoj život neurobili pre druhých ani promile toho, čo urobil on.

Pomáhať ľuďom, tak v malom, ako aj vo veľkom, považujem aj za svoje poslanie v politike. A som si istý, že v hnutí Sme rodina budem toto poslanie môcť naplno rozvinúť. Vďaka tomu možno otvoríme oči aj tým, ktorí obyčajnú ľudskú pomoc a otvorené srdce považujú za „populizmus“. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?